Štítna žľaza je endokrinný orgán (teda orgán s vnútornou sekréciou), uložený na prednej strane priedušnice, ktorého funkcia je závislá od príjmu jódu. Skladá sa z dvoch lalokov a normálne nie je na krku hmatateľná. Jej úlohou je produkcia troch hormónov – trijódtyronínu (T3), tetrajódtyronínu = tyroxínu (T4) a kalcitonínu – ktoré komplexne pôsobia na celý organizmus, najmä ovplyvňovaním metabolizmu. Okrem toho sú nevyhnutné aj pre prenatálny vývoj centrálnej nervovej sústavy a pre normálny rast. Poruchy funkcie štítnej žľazy sa týkajú predovšetkým hormónov trijódtyronínu a tyroxínu a ide o jej zníženú (hypotyreoidizmus), či zvýšenú (hypertyreoidizmus) funkciu. Spolu s diabetom sú to najčastejšie poruchy endokrinnej sústavy.
Normálna funkcia štítnej žľazy
V rámci fyziologickej funkcie hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú činnosť nášho metabolizmu tým, že zvyšujú aktivitu prenášačov pre ióny sodíka a draslíka cez bunkovú membránu. To v bunke vyvolá tvorbu energie a spotrebu kyslíka, ktorá je pri tom nevyhnutná. Na vytvorenie takej energie je potrebný aj patričný zdroj, ktorým sa vďaka pôsobeniu hormónov trijódtyronínu a tetrajódtyronínu stávajú tuky. Takto vytvorenú energiu telo využije pre svoje vlastné potreby a na pohyb a zvyšok uvoľňuje aj vo forme tepla.
Okrem hormónov T3 a T4 štítna žľaza produkuje ešte kalcitonín. Ten je zodpovedný za metabolizmus vápnika, a to tak, že znižuje jeho hladiny v krvi zabudovávaním vápnika do kostí.
Za normálnych okolností sú všetky pochody v rovnováhe, pri nejakej patológii začne jedinec pociťovať rôzne príznaky vyplývajúce buď zo zvýšenej, alebo zo zníženej aktivity štítnej žľazy. Za tieto patológie sú zodpovedné buď autoimunitné poruchy organizmu, nádory, alebo aj neadekvátny príjem jódu v potrave. Zatiaľ čo prvé dva faktory ťažko ovplyvníme, príjem jódu si strážiť môžeme. Poďme sa teda pozrieť na jeho úlohu pri tvorbe hormónov štítnej žľazy
Jód ako zdroj pre tvorbu hormónov štítnej žľazy
Jód je stopovým prvkom, ktorý sa zabudováva do hormónov T3 (tri ióny jódu) a T4 (štyri ióny jódu). Vzhľadom na to, že naše pôdy sú na tento prvok chudobné, hlavným zdrojom jódu v potrave je jodidovaná kuchynská soľ. Ďalšími zdrojmi sú potom morské ryby, plody či riasy. Denná potreba jódu by u bežnej populácie nad 12 rokov mala byť 150 mikrogramov, u tehotných a dojčiacich žien až 250 mikrogramov a to z kvôli zaisteniu správneho vnútromaternicového vývoja dieťaťa.
Práve tehotné a dojčiace ženy alebo napríklad osoby, ktoré nekonzumujú ryby alebo majú potravinovú alergiu na niektorý zo zdrojov jódu, môžu trpieť nedostatočným príjmom a môžu využiť nejakú formu výživových doplnkov, je však potrebné sledovať celkové zloženie a vhodnosť ich užívania. Vianutra ponúka jód v týchto doplnkoch:
✓ FOR MAN
Nedostatočný príjem jódu, vzhľadom na jeho dôležitosť, bude mať negatívny dopad na celý organizmus. Jednak môže dôjsť k zväčšeniu štítnej žľazy (tzv. struma), počas vnútromaternicového vývoja plodu potom dochádza k závažnej poruche kostrovej a nervovej sústavy – ku kretenizmu, ktorý už neskôr nemožno napraviť. Ľudia so zníženou funkciou štítnej žľazy majú zníženú chuť do jedla, avšak majú natoľko spomalený metabolizmus, že priberajú na váhe. Je znížená aj tvorba tepla a ľudia tak môžu byť zimomraví, sú často unavení, trpia svalovou slabosťou a kŕčmi a môže sa u nich objaviť neplodnosť.
Nadbytočný príjem jódu našťastie nie je bežný. Zbystriť by snáď mali iba osoby, ktoré v extrémnom množstve konzumujú napríklad morské riasy, lieky s jódom alebo používajú dezinfekčné prostriedky. Vo väčšine prípadov bude za zvýšenú funkciu štítnej žľazy zodpovedné nejaké ochorenie, napríklad Graves-Basedowova choroba alebo adenóm. Ľudia s hypertyreózou budú mať zvýšenú chuť do jedla, ale natoľko zrýchlený metabolizmus, že budú chudnúť. Vo zvýšenej miere sa im budú odbúravať tuky, ale aj kostrové svaly, budú mať vysokú produkciu tepla, bude ich trápiť nervozita a nesústredenosť a budú mať zvýšené riziko osteoporózy.