Poradňa

VIANUTRA preferuje skôr tekutú formu, pretože tá nezaťažuje žalúdok a tak sa rýchlejšie všetky látky z výživového doplnku dostanú do organizmu.
Odporúčame skladovať výživové doplnky VIANUTRA pri teplote do 25°C, takže nie je nutné ich držať v chladničke, s výnimkou veľmi horúcich dní. Niektoré vitamíny, najmä vitamíny skupiny B, sú ale termolabilné a pri vysokej teplote sa znehodnocujú.
Odporúčame užívať ich po jedle, pretože sa majú stať súčasťou našej stravy a skvalitniť ju.
Záručná doba, podobne ako na potravinách, je uvedená na každom výrobku. Do jej uplynutia je kvalita výrobku zaručená.
Je to individuálne. Niektorí jedinci pociťujú benefit ich užívania v kratšej dobe, iní po dlhšom období. Je pravdepodobné, že to závisí od celkového výživového statusu užívateľa. Aj ak subjektívne nepociťujeme účinok, neznamená to, že je prípravok neúčinný. Jeho prínos sa môže ukázať napr. na zlepšenom krvnom obraze, či niektorých biochemických parametroch (cholesterol, cukor, krvný tlak...).
Možno s nimi začať už v predškolskom veku (t.j. 4 až 5-ročné deti), kedy je vhodné podporiť imunitný systém, ale aj celkový vývin a rast a pripraviť organizmus dieťaťa na školské obdobie.
Predávkovanie sa prírodným výživovým doplnkom prakticky neexistuje (môže sa len prechodne vyskytnúť hnačka).
Základný rozdiel medzi prírodným a syntetickým produktom spočíva v zdroji. Prírodné sú získavané z potravy, resp. z výťažkov rôznych rastlín, ovocia alebo zeleniny. Syntetické sa vyrábajú v laboratóriách. Zahŕňajú vitamíny, minerály, aminokyseliny a ďalšie podobné látky a ich cieľom je napodobniť spôsob, akým účinkujú prírodné živiny v našom tele. Významný rozdiel je ale aj v procese výroby prírodných a syntetických vitamínov, ako aj v miere ich využitia v tele, čo napríklad pri syntetických nepoznáme. Dokonca sa ale zistilo, že niektoré zo syntetických prípravkov spôsobujú alergiu.

Spýtajte sa priamo doktorky

MUDr. Melita Hromadová

MUDr. Melita Hromadová, CSc. vyštudovala Lekársku fakultu UK v Bratislave, odbor pediatria. Pracovala ako samostatný vedecko-výskumný pracovník v Ústave experimentálnej endokrinológie, Slovenskej akadémie vied, kde sa podieľala na projektoch zameraných na vplyv výživy na metabolizmus a hormonálne funkcie. Viedla meranie cholesterolu a rizikových faktorov civilizačných ochorení v slovenskej populácii a odborné poradenstvo v 35 mestách SR. Bola členkou viacerých odborných združení ako sú Slovenská pediatrická spoločnosť, Slovenská spoločnosť pre výskum aterosklerózy a Združenie Zdravá výživa. Je autorkou vyše 100 odborných publikácií a článkov. Viac ako 25 rokov sa venuje významu suplementácie organizmu látkami s antioxidačnou aktivitou v prevencii vzniku a rozvoja civilizačných ochorení.